Skúšať definovať meditáciu je ako skúšať vysvetliť prečo milujeme niekoho koho milujeme – aj kebyže sa nám to akokoľvek dobre podarí, vždy tomu bude niečo chýbať. Meditácia je každá činnosť, v ktorej vnímame realitu jasnejšie, v ktorej rozširujeme a skvalitňujeme naše vedomie a v ktorej sa stávame prirodzenejšími. Na internete nájdeme desiatky definícií meditácie a niektoré sú ešte horšie ako tá čo som zo seba práve dostal (ja viem, predstava pri ktorej sa zapotí aj skúsenejší kreatívec). V každom prípade, ak chceš predsa len ešte nejakú, tieto sa mi nezdajú byť strašne od veci.
Meditácia je mentálna technika opakovane praktikovaná za účelom získania zážitku, ktorý je často označovaný ako pokojný, tichý, bdelší alebo niekedy aj ako blažený.
Roland Jevning
Toto bola vedecká definícia.
Meditácia nie je únik; je to pokojné stretnutie s realitou.
Thich Nhat Hanh
Ach táto sa mi páči oveľa viac. Vedci musia definovať všetko tak, aby sa to aspoň do určitej miery dalo odmerať. Avšak to niekedy odplaší tak nutnú poéziu z opisu. A pri meditácii (minimálne pri jej definovaní) sa poézii vyhneme veľmi ťažko. Prečo? Pretože jednoducho ešte nevieme dosť a každý náš vedecký opis by jednoducho nebol úplný.

S týmto konštatovaním by správny marketér končil tento článok, ale nebudem to s touto informáciou zbytočne naťahovať – nemusíš sa vyznať aký druh meditácie praktikuješ. Dôležité je čo? Presne! (pre prípad, že si na moju rečnícku otázku v duchu neodpovedal slovo meditovať, tak presne niečo v tom zmysle je dôležité). Druhy a názvy, pojmy a termíny sú presne to, čo vôbec k meditácii nepotrebujeme. Všeobecne tieto názvy vychádzajú skôr z prístupov, náboženských či psychologických, a nie sú jednoznačne dané rozdiely. Osobne rozlišujem techniky na základe veľmi jednoduchého spôsobu.
1, KONCENTRÁCIA
Koncentrácia v meditácii znamená cieľavedomé sústredenie na jednu činnosť, jav alebo predmet. Môžeme tu zaradiť napríklad vnímanie dýchania a všetky okolnosti a prejavy spojené s dýchaním. V zene napríklad koncentrácia na prázdnotu vlastného tela.
2, UVEDOMOVANIE
Pod uvedomovaním si môžeme predstaviť všetky techniky, ktorých predmetom nie je sústredenie sa na jednu vec, ale vnímanie a vedomie si celistvosti a jednoty situácie, prežívania a vnímania. Tento princíp využíva snáď každý prístup.
3, MEDITÁCIA V POHYBE
Tu spadá vedomie si zmien vo vlastnom tele pod vplyvom pohybu, alebo uvedomovanie si okolia pri pohybe. Môže ísť napríklad o meditáciu v chôdzi alebo behu, alebo o jógové polohy.
4, VLASTNÉ ZVUKY
Viem si predstaviť čo ťa asi pod vlastnými zvukmi napadlo, ale nie, nejedná sa o žiadnu meditáciu na základe plynov. Pod vlastnými zvukmi myslím širokú škálu mantier a formuliek od jednoduchého (a určite pôvabného) ÓM až po zložité vety a súvetia. Tento typ meditácie využívajú takisto všetky možné prístupy, od transcendentálnej meditácie, až po rôzne druhy progresívnych relaxácií.
5, VIZUALIZÁCIA
Nakoniec môže byť predmetom meditácie predstava, obraz v našej mysli, ktorý preciťujeme v každej sfére, cez každý zmysel, alebo dokonca spomienka (to zas veľmi nepraktikujem, ale dá sa to).

Počas výtvarnej tvorby človek po čase nájde techniku, ktorá mu najviac vyhovuje, a počas futbalovej hry sa človek takisto profiluje na určitom poste. Počas meditačnej praxe to nie je inak, a tak každý človek si postupom času nájde meditačnú techniku, s ktorou sa cíti “inak” ako s inými. Nestraťme sa zbytočne v pojmoch a kategóriách a venujme sa radšej základným princípom, ktoré ležia pod povrchom slov. Asi najlepšou cestou je ako aj pri iných veciach začať jednoducho a nechať nech sa tvoja meditačná prax uberá vlastnou cestou.