Súcit sa ti môže spájať so smútkom, ale človek so súcitom nemusí byť smutný. On, alebo ona,vďaka súcitu iba chápe, čo sa v tom druhom človeku deje. Takisto sa ti súcit možno spája s ľútosťou, ale súcit a ľútosť sú dokonca protikladmi, čo vysvetlím o chvíľu (teda pokiaľ vieš rýchlo čítať). Súcit je v jednoduchosti vnímanie, porozumenie a prejavovanie akceptácie či láskavosti ku inej žijúcej bytosti, ktorá prežíva na nejakej úrovni utrpenie. Keď nechceš o súcite iba čítať, ale ho aj na chvíľu prežiť, jednoducho si spomeň na moment, kedy niekto koho máš úprimne rád trpel a ty si citlivo vnímal jeho prežívanie a chcel si zmierniť toto utrpenie. Táto posledná veta zvýraznená kurzívou je aj definícia súcitu od doktorky Goetzovej, a je to aj to, čo v takých chvíľach prežívame. Ale čo je teda sebasúcit?
Budeš asi šokovaný, ale sebasúcit je presne to isté prežívanie súcitu, ktoré som definoval vyššie, ale nasmerované do vlastného vnútra – teda ty sám sa stávaš objektom svojho porozumenia, láskavosti a akceptácie. Prečo by si vôbec niečo také robil? Keď bola toto prvá otázka, ktorá ti prišla na um, tak po prvé -prosím začni sebasúcit trénovať. Po druhé kultivovanie sebasúcitu ti umožňuje láskavý a objektívny pohľad na seba, ktorý dokáže pozitívne zmeniť tvoje prežívanie na šťastnejšie a optimistickejšie a zmierňiť tvoju úzkosť a stres a mnoho iných vecí. Aby si hlbšie porozumel čo to sebasúcit je, pozri sa na tri navzájom prepojené zložky, ktoré má súcit podľa doktorky Neffovej:
Seba-láskavosť
Láskavosť k druhým patrí medzi hodnoty našej spoločnosti až tak veľmi, že mnohí ľudia takéto správanie dokonca až predstierajú. Čo si budeme klamať. Našťastie, prejavovanie láskavosti ku sebe nedokážeme predstierať – nie je pred kým. V momentoch nášho osobného zlyhania, sklamania či bolesti často prichádzame s myšlienkami “tak mi treba”, “to mám za to, že som taký a taká”, alebo inými seba-obviňujúcimi a deštruktívnymi myšlienkami. Pri sebaláskavosti si však namiesto takéhoto myslenia prejavujeme porozumenie a podporu.
uznanie vlastnej ľudskosti
Prečítanie tohto podnadpisu mi príde trošku vtipné…Napriek tomu ostáva pravdou, že ľudia si často myslia, že sú niečo viac. Tým aj viac zvyšujú svoje nároky na seba, a tým aj horšie berú každú svoju malú chybu či sklamanie. Nedokonalosť je spoločná pre teba, premňa, pre všetkých ľudí čo kedy na tejto planéte žili. Niekedy naozaj pomáha iba uvedomiť si vlastnú nedokonalosť. Ja osobne keď si ju uvedomím, cítim sa byť slobodnejším. Pokojne mi napíš, ako sa cítiš, keď si ju uvedomíš ty.
Uvedomenie si tejto pravdy, nám viac pootvorí dvere ku prežívaniu súcitu ku sebe. “Som ľudská bytosť. Robiť občas chyby a zlé rozhodnutia patrí k tomu”. Naopak pri sebaľútosti prežívame myšlienky o vlastnej nízkej hodnote – “Toto sa môže stať iba mne!” a tým sa takisto vzďaľujeme od uvedomovania si vlastnej ľudskosti. Ale – teraz sa posaď – nič sa nedeje iba tebe.
Bdelá pozornosť
Súčasťou sebasúcitu je nakoniec aj bdelá pozornosť. Ak sa chceš o nej dozvedieť viac, klikni na tento článok. Keď sme bdelí, vnímame vlastné prežívanie otvorene, bez hodnotenia alebo odporu. Základom sebasúcitu je totiž prvotné uvedomenie si a akceptácia negatívnych myšlienok o sebe či svojich negatívnych emócií. A teda aj vhľad, že nemusia mať nič spoločné s pravdou – že sú to len myšlienky a emócie. Až následne po uvedomení si týchto skutočností, môžeme skutočne prežívať vrelosť a porozumenie k sebe samým.
Málokedy som si niečím úplne istý, ale naozaj si myslím, že sami so sebou budeme žiť do konca nášho života. A nikto by nechcel žiť do konca života s niekým, kto ho neustále posudzuje, kritizuje či ponižuje.
Preto čím skôr začneš byť ku sebe sebasúcitný, tým skôr bude tvoj život krajší 🙂 .
Mindfulness & Coaching 