V poslednom čase si pri rozhovoroch s mojimi klientami či známymi veľmi často všímam jednu spoločnú črtu – vnútorný pocit nedostatočnosti. V mysliach ľudí sa akoby neustále držala myšlienka, že nie sú dosť dobrí.

Prvé čo mi zišlo na um bolo, že dôvodom môže byť zámena pojmov. Jedna vec je totiž cítiť sa nedostatočne a nespokojne so sebou a svojím životom. A druhá vec je uvedomovať si priestor na svoj rast a rozvoj. Cítiť sa dostatočne nie je rezignácia na svoj rast, a pocit spokojnosti sám so sebou nie je deklarácia svojej dokonalosti. Teda človek môže byť dostatočný a spokojný, a zároveň rásť a rozvíjať sa. Nie, nie je to oxymoron.

Čo ale potom spôsobuje ten hlboko zakorenený pocit?

Podvedomé presvedčenia

Jedným z dôvodov, ktoré sú zodpovedné za tento stav ľudskej mysle sú naše podvedomé presvedčenia o tom, ako by mal vyzerať “úspešný človek“, ako by sa veci mali robiť, a ako by mal svet fungovať. Čím sú tieto presvedčenia konkrétnejšie, tým sa stávame väčšími perfekcionistami. A všetko, čo je pod úrovňou dokonalosti (čiže úplne všetko) sa stáva neúspechom a zlyhaním. To pre nás samozrejme nie je dosť dobre. A ródeo sa môže začať.

Obklopuješ sa kritickými ľuďmi

Niekedy nemusíme mať podvedomé presvedčenia, aby sme sa cítili nespokojne sami so sebou. Máme na to ľudí okolo seba, ktorí majú pripomienky k všetkému čo robíme do takej miery, až máme pocit, že sami sa vlastne ani nedokážeme rozhodnúť. A že sami vlastne ani nevieme žiť.

Opakujúce sa myšlienky

Myšlienky, ktoré neustále blúdia do minulosti a spomínajú na minulé neúspechy a zlyhania sú taktiež silný spojenec pocitu našej nedostatočnosti. Keby nám niekto neustále každý deň hovoril, čo všetko sme v živote urobili zle, veľmi pravedpodobne by sme prišli k záveru, že asi s nami niečo po všetkých tých zlyhaniach nie je v poriadku. Asi nie sme dosť dobrí.

Silné zážitky z minulosti

Často krát aj na pohľad nevinné udalosti z našej minulosti boli v tú chvíľu tak veľmi emočne nabité, že ich nosíme v sebe dodnes. A keď bolo toto emočné nabitie spojené s emóciami ako hanba alebo vina, tak si to priamo pýta myšlienku o vlastnej nedostatočnosti. A z tejto nedostatočnosti opäť cítime vinu. Hanbíme sa za ňu. A ródeo pokračuje.

Ako teda zastaviť ródeo?

1. Neporovnávaj sa, ži svoj život najlepšie ako vieš

Porovnávať sa s niekým, o kom si myslíš, že je dosť dobrý, je v poriadku, pokiaľ sa chceš inšpirovať. Pripomínaj si ale, že každá životná cesta je jedinečná, a sama o seba je dosť dobrá.

2. Uvedomuj si svojho vnútorného kritika

Každý má jedného. Možno aj viacerých. V tomto prípade môže byť užitočné rozvíjanie mindfulness (bdelej pozornosti), pomocou ktorej si dokážeš viac uvedomovať svoje vnútorné presvedčenia a opakujúce sa myšlienky – čo hovoria, kde majú svoj pôvod, a najmä, že sa môžu mýliť.

3. Stavaj na svojich ranách z minulosti

Duševné zranenia z minulosti nám môžu prinášať neistotu a bolesť. Avšak takisto nesú cenné lekcie, a dôkaz, čo všetko dokážeme zvládnuť. Naša minulosť nás nedefinuje a neurčuje náš osud. Veci vieme meniť.

4. Nepotrebuješ potvrdenia od iných ľudí

Aj keď je dobré vypočuť si názory iných ľudí, aj ich dobre mienené rady, koniec koncov sme to my, kto kráča naším životom. Uvedomuj si túžbu konať v živote tak, aby ti ľudia potvrdzovali, že konáš správne. Konaj tak len v prípade, keď to tak aj sám vnímaš.

5. Sebasúcit je kľúč

Posledný bod považujem za najdôležitejší. Mať so sebou súcit je najväčší akt lásky. Keď sa cítíme nedostatočne, tak človek, ktorý nás má rád, by povedal slová ako “pre mňa si dostatočný, pozri, čo všetko si už zvládol”. Čo my často robíme je, že počúvame svoje kritické myšlienky a namiesto toho si povieme “áno, si úplná nula, nič nevieš urobiť poriadne”. Zmena toho, ako sa k sebe správame, môže byť najväčšou zmenou v našom živote.

Teraz si na ťahu ty

Skús porozumieť, kde majú pocity tvojej nedostatočnosti pôvod a uvedomuj si opakujúce sa myšlienkové vzorce, ktoré ti idú hlavou.

Pripomínaj si, že už v tejto chvíli si úplná, rovnocenná a dostatočná ľudská bytosť, ktorá sa ale zároveň môže rozvíjať a rásť.

Pripomínaj si to ráno, aj večer.

Pripomínaj si to vždy, keď sa myšlienky o svojej nedostatočnosti objavia v tvojom vedomí.

Keď sa ti článok páčil, môžeš ho zdielať s niekým, o kom si myslíš, že by si ho potreboval prečítať. Ďakujem.