Ako zvykneš definovať šťastie? 

Keď sa pozrieme do Slovníka slovenského jazyka, nájdeme tam jasnú odpoveď:

Šťastie je stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha.

Úplnej spokojnosti. Pri našej ľudskej mysli, ktorá stále niečo rieši, hľadá, strachuje sa, baží po slasti. Hľadáme pocit úplnej spokojnosti.

Niet divu, že ľudia hľadajú opojenie v jedle, drogách a všemožných zmyslových pôžitkoch, keď šťastie definujeme ako stav úplnej spokojnosti. Potrebujeme omámiť a prestimulovať našu myseľ, aby sme sa k čomukoľvek takému iba náznakom priblížili.

Možno je konečne čas, aby sme si zložili ružové okuliare. Možno ani nie okuliare, ako ružové šošovky. Tak veľmi je táto definícia šťastia na nás prisatá. Skúsme nájsť odvahu spochybniť túto definíciu.

Hedonické a eudaimonické šťastie

Skvelým začiatkom môže byť, že sa naučíme rozlišovať dva typy šťastia. Prvý typ, hedonické šťastie (z gréčtiny hedoné – rozkoš), je veľmi podobné vyššie popísanému, teda maximalizovanie pôžitkov a minimalizácia bolesti. Viac alkoholu, viac sexuálneho uspokojenia, čo najmenej výjazdov z komfortnej zóny.

Naproti eudaimonické šťastie (z gréčtiny eu – dobrý, daimon – duch) vyplýva z autentického života, v ktorom človek v harmónii so svojimi hodnotami napĺňa jeho potenciál a vnútorne sa rozvíja. Takéto šťastie neminimalizuje utrpenie, pokiaľ toto utrpenie podlieha vyššiemu cieľu a hlbšiemu zmyslu.

Eudaimonické šťastie je niečo veľmi podobné seba-aktualizácii – ktorá je vrcholom ľudských potrieb v Maslowovej pyramíde. Človek sa však v tejto pyramíde ale veľmi jednoducho zasekne na prvých pár poschodiach, a prestane sa pozerať hore.

Eudaimonické šťastie spočíva v autonómii, sebaakceptácii, zmysle a osobnostnom rozvoji.

V dnešnej dobe sme prepchatí honbou za hedonickým šťastím, pôžitkami a slasťou. Aj takéto šťastie má samozrejme v našom živote svoj význam. Ale bez šťastia eudaimonického sme len psíkovia, ktorí bažia za pamlskami a čakajú, kedy sa s nimi niekto pohrá.

Nechcem degradovať psíkov ani nadceňovať niektorých ľudí, ale ľudské vedomie narozdiel od toho psieho, sa túži rozvíjať, rásť, robiť veci, ktoré majú zmysel. A tým nadobúdame eudaimon, hlboký, vyrovnaný pocit šťastia, s ktorým ľudský život nadobúda nový rozmer.

Kým človek neprijme, že existuje aj iný typ šťastia, ako prchavá slasť, niečo mu stále chýba. Nevie to definovať. Cíti sa neúplne. Snaží sa zaplniť to miesto ďalšími pôžitkami, ale tá nádoba je deravá a nikdy sa nenaplní. Je potrebné do nej vložiť úplne iné skupenstvo.

Honba za šťastím sa nikdy nekončí, pretože aj keď šťastie chytíme, časom sa nám rozplynie v rukách. Skúsme skôr vykročiť na cestu, na ktorej nás čaká rast. Rast nielen za šťastím.